Pamätník obetiam fašizmu

„NA TÝCHTO MIESTACH POČAS OKUPÁCIE KONCOM ROKU 1944 A ZAČIATKOM ROKU 1945 FAŠISTI BEŠTIÁLNYM SPÔSOBOM V PROTITANKOVEJ PRIEKOPE POVRAŽDILI 747 ĽUDÍ“

Po potlačení SNP nemeckou armádou a po dobytí Banskej Bystrice začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen mnohých zajatých povstaleckých vojakov a partizánov,ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných. Na začiatku novembra bola už banskobystrická väznica preplnená, keďže v nej bolo zhromaždených vyše 2500 väzňov a ich počet ďalej narastal. Preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG. Za miesto popráv bola vybraná malá oblasť južne od obce Kremnička, kde sa nachádzali protitankové zákopy vykopané počas Povstania pre obranu Banskej Bystrice. K prvej masovej poprave došlo 5. 11. 1944, obete boli najprv nacistami okradnuté o osobný majetok a potom zastrelené z bezprostrednej blízkosti do tyla. Celkovo bolo v tento deň zavraždených 108 ľudí, vrátane žien a detí. K druhej masovej poprave došlo 20. 11., k najväčšiemu masovému vraždeniu došlo 12. 12., kedy bolo popravených asi 300 ľudí. K ďalším veľkým popravám došlo ešte 19. 12. a 5. 1. 1945. Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, v Kremničke dochádzalo k popravám ešte 20. 1., 19. 2., 5. a 17. 3. Celkovo sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí masaker v Kremničke preukázateľne najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku. Z obetí bolo až 211 žien a 58 detí. Najväčšiu časť obetí v Kremničke tvorili obyvatelia židovského pôvodu, ktorých sa našlo v masových hroboch viac ako 450. Okrem nich tu boli zavraždené aj desiatky slovenských civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov, či partizánov, vrátane mnohých zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických i amerických leteckých síl. Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo pochovaných v Kremničke. Na mieste ich masového hrobu bol postavený Pamätník obetiam fašizmu , ktorý bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. K pamätníku bol v roku 1995 pripojený aj pamätník zavraždeným židovským obyvateľom symbolický svietnik, zvaný Menora, jeho autorom bol slovensko-izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.