Site logo

O projekte

Objavujte monumentálne diela pamätníkov na Slovensku

Slovensko je posiate umeleckými dielami vo verejnom priestore. Mnohé z nich odkazujú na vojnové udalosti a významné osobnosti.

Po prvej svetovej vojne – často nazývanej aj „Veľká vojna“ – sa v obciach masovo začali objavovať pomníky padlým obyvateľom. Tento trend pokračoval aj po druhej svetovej vojne.

Pôvodné sochy svätcov, ktoré boli bežnou súčasťou verejného priestoru, začali dopĺňať nové spomienkové a pietne diela. Ich témou bola vojna a jej hrôzy. Spočiatku išlo o menšie diela od ľudových umelcov. Postupne pribúdali väčšie a monumentálnejšie pamätníky od renomovaných autorov.

Medzi nich patrili napríklad Ján Koniarek, Fraňo Štefunko, Jozef Kostka, neskôr najmä Ladislav Snopek, Ján Kulich, Tibor Bártfay a ďalší. Títo umelci často spolupracovali s architektmi a urbanistami.

Diela tak presahovali rámec bežného umeleckého objektu. Stávali sa priestorovo komplexnými, funkčnými a silne symbolickými.

Typickými príkladmi sú Slavín v Bratislave, pamätník SNP v Banskej Bystrici, Dukla pri Svidníku či staršia mohyla na Bradle – dielo architekta Dušana Jurkoviča.

Tá je istým prototypom monumentálnej pamätníkej tvorby na Slovensku. Tieto diela spájajú umelecké spracovanie s architektúrou, urbanizmom a často aj so samotným umiestnením v krajine.

Pamätníky na Slovensku v číslach

pamätníkov je zaradených do Registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NNKP)
0
pamätníkov je vyradených z Registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NNKP)
0
pamätníkov eviduje Ústredná evidencia vojnových hrobov
0
pamätníkov je zmapovaných cez Spolek pro vojenská pietní místa
0

Od demokracie po totalitu

Monumentálna pamätníková tvorba na Slovensku vznikala v rôznych obdobiach. Zahŕňa diela z čias demokratickej Československej republiky, ale aj obdobia totalitného režimu.

Mnohé z týchto diel majú významnú historickú aj umeleckú hodnotu. Napriek tomu sú dnes vnímané s istou trpkosťou, najmä pre ich ideologické pozadie.

Témy pamätníkov sú rôznorodé. Ide o pomníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne, pamätníky bojov, SNP, partizánov či osloboditeľských armád.

Všetky tieto diela pripomínajú nielen víťazstvo, ale aj utrpenie spojené s vojnami.

Nový pohľad na pamätníky

Na Slovensku chýba komplexná, informačne ucelená a zároveň používateľsky prístupná databáza vojnových pamätníkov. Práve táto absencia podnietila vznik projektu MONUMAP.

Za referenčný projekt považujeme Spomenik Database. Ten sa venuje juhoslovanským antifašistickým pamätníkom z druhej svetovej vojny, vytvoreným v rokoch 1960 až 1990.

Projekt je určený najmä pre zahraničné publikum a predstavuje tieto abstraktné diela aj ako turistické atrakcie.

Projekty, ktoré mapujú našu históriu

Záujem o umenie vo verejnom priestore na Slovensku v posledných rokoch rastie. Výsledkom je viacero lokálnych projektov a databáz.

Patria sem napríklad Umeniemesta v Bratislave, Galéria ulice v Trnave, Hlava5 v Trenčíne, Revíziaumenia v Žiline, Výtvarné diela na území Banskej Bystrice, Sochy Pieštan: Mesto ako galária a aj iniciatívy v Hlohovci a ďalších mestách.

Pamätníková tvorba je témou aj viacerých nadšeneckých a medzinárodných projektov.

Spolek pro vojenská pietní místa od roku 2004 mapuje vojenské pomníky, pamätníky a hroby.

Epocha predstavuje najrozsiahlejšiu databázu zaoberajúcu sa pamätníkovou tvorbou na Slovensku. Zameriava sa na mapovanie pamätníkov na Záhorí a v Bratislave

Projekt Pamätníky SK zastrešuje Ústav pamäti národa, Konfederácia politických väzňov Slovenska a TASR. Zameriava sa na pamätníky obetí komunizmu.

Monuments-remembrance je cezhraničný projekt. Na Slovensku ho vedie Post Bellum SK. V Poľsku Fundacja „Krzyżowa” a Inštitút Pawła Włodkowica, v Česku Centrum pro dokumentaci totalitních režimů a v Rumunsku Civic Academy Foundation. Cieľom projektu je ukázať, ako verejný priestor prezentuje dejiny – alebo určitý výklad dejín. 

Náš tím

Pavel Vnuk, Andrej Priehradný, Miroslav Beňák, Stanislav Venglár

Kontaktujte nás

„Naším cieľom nie je týmto projektom vytvárať informačnú konkurenciu, ale naopak – zhromažďovať a prepájať informácie, citovať z vybraných zdrojov a priamo na ne odkazovať. Zároveň chceme klásť väčší dôraz na umelecký a architektonický, resp. kunsthistorický rozmer diel, v súlade s celkovým zámerom projektu.“