Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Na pamätných tabuliach pomníka sú zachytené mená Šaľanov, ktorí padli počas I. a II. SV. Autorom sochy je Koloman Klinda z Nových Zámkov. K vlastnému postaveniu prišlo v roku 1940.

Po vojne vznikla myšlienka postaviť obetiam pomník. Aby sa nikdy nezabudlo na hrôzy vojny a mená tých, ktorí sa už domov nevrátili.

Obecné zastupiteľstvo dalo návrh na postavenie pamätníka ešte v roku 1927. Chýbali však peniaze. O desať rokov neskôr, (22.októbra 1937) obec zriadila komisiu, ktorá mala pripraviť všetko potrebné k postaveniu monumentu. V uznesení obecného zastupiteľstva sa objavuje takýto zápis „Postavenie pomníku bolo už pred rokmi rozhodnuté a nakoľko väčšia čiastka peňazí je spolu, pomník sa postaví“. Samospráva mala na tento účel vo fonde 31 000,- Kč (korún československých), no na dokončenie plánovaného diela bolo potrebných približne 50 000,- Kč. Na chýbajúce peniaze napokon Šaľania urobili zbierku.

Obec na ňu dostala povolenie z Okresného úradu 25.11.1937. Peniaze sa mohli zbierať do 5.januára 1938 a to výhradne iba po domoch. Na takzvanú pouličnú zbierku sa povolenie nevzťahovalo. Každý darca musel na hárok napísať sumu, ktorú venoval, čo potvrdil  vlastnoručným podpisom. Opravy a „škrtance“ sa v darovacích hárkoch nepripúšťali. Celkom bolo na výkon zbierky poverených 17 spoľahlivých dvojíc z radov obyvateľov. Finančná zbierka sa mala vykonávať výlučne na území mesta.

Podľa plánov mal byť pomník pôvodne postavený (viď nákres) pri budove ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským na námestí. Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku v marci 1938 odporúčal, aby bol situovaný tak, aby „boli jeho smery rovnobežné s hlavnou fasádou školskej budovy, ktorá mu tvorí pozadie. Pre šikmé natočenie, ako je v situácii nakreslené, nie je výtvarných dôvodov“, píše sa v správe.

Pomník mal pôvodne vyobrazovať plačúcu matku nad hrobom padlého syna. V archíve sa zachovali fotografie niektorých výtvarných návrhov.

K stavbe pamätníka bolo nutné získať aj povolenie z Ministerstva národnej obrany a súhlas veliteľstva VII. zboru.

Obecný úrad v Šali nechal zverejniť v Krajinskom vestníku 1.apríla 1938 verejnú súťaž na stavebné práce s výstavbou pomníka. Nabídky vo forme firemného dopisu so všetkými prílohami na úradných tlačivách napísané nech sú opatrené nápisom: „Nabídka na stavbu pomníka v Šali vo válke padlým vojakom“ a podané v zapečatenej obálke najneskôr do 10.hod. dňa 12.apríla 1938 v podateľni notárskeho úradu.

Súťaž vyhral sochár Koloman Klinda z Nových Zámkov. Práce na zhotovenie schodov a podstavca boli zadané Ing.Jánovi Feketeházymu za 13 632,00 Kč, figurálnu kompozíciu zhotovil spomínaný Koloman Klinda za 19 975,00 Kč. Po zmene režimu, keď prišlo aj k zmene hraníc. Maďarské zastupiteľstvo uznesením rozšírilo realizáciu pomníka tak, že socha Krista s raneným československým vojakom bola doplnená svätoštefanskou korunou. Táto bola po 2. vsetovej vojne odstránená.

Pomník padlým v 1.svetovej vojne bol slávnostne odhalený spolu s Pamätníkom maďarskej štátnosti 10.novembra 1940. Šaľa bola v tom čase totiž súčasťou horthyovského Maďarska. Mimochodom, maďarská armáda obsadila Šaľu (podľa zápisu v mestskej kronike) presne dva roky predtým, teda 10. novembra 1938. Pamätník obetiam vojny bol napokon umiestnený v kostolnej záhrade oproti fare. Pamätník krajinskej zástavy bol inštalovaný v opačnom rohu záhrady. Z ceremónie sa zachovalo niekoľko dobových fotografií.