Pamätník padlým v 2. sv. vojne a vojenský cintorín

Vojaci 1. československého armádneho zboru, ktorý padli v bojoch na začiatku apríla 1945 pri oslobodzovaní mesta Liptovský Mikuláš, boli pochovaný severovýchodne od mesta na výšine Háj Nicovô, kde vznikol vojenský cintorín a pamätník padlým vojakom 1. čs. armádneho zboru.

Areál piety na kóte 748 Háj je najväčším vojenským pohrebiskom československých vojakov v Slovenskej republike, resp. aj v bývalej čs. federácii. O umiestnení vojenského cintorína na kóte 748 Háj, ktorá mala zásadný význam počas bojov pri Liptovskom Mikuláši, bolo definitívne rozhodnuté v júni 1950. Následne boli vykonané exhumácie pozostatkov 1361 padlých z bývalých okresov Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Dolný Kubín. V Liptove exhumovali 1325 a v okrese Dolný Kubín 36 telesných pozostatkov padlých.
Súčasnej podobe areálu piety predchádzal rad architektonických návrhov, realizovaný však bol až návrh architektov Aladára Búzika a Ladislava Bauera. Celý areál bol stavaný v rokoch 1950 – 1961 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 16. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 9. mája 1961.
Nástupové schodisko vedie od vstupných monumentálnych súsoší, ktoré boli vytvorené tepaním a zváraním ich jednotlivých častí v dielni zriadenej v Liptovskom Mikuláši len na tento účel. Práce viedli majster Jozef Lichardus, Ján Dvorský a Ján Bratko. Vľavo je súsošie „Prísaha“ od akademického sochára Miroslava Ksandraa vpravo „Oslobodenie“ od akademického sochára Alfonza Gromu, ktoré tam boli osadené v roku 1961. Na ľavom podstavci súsošia je aj tento nápis v slovenskom jazyku: „Vy drahí, vraciate nám drahú mať. Kľakáme k hrobom, kde už spíte nemí. A šepkáme len: Viečnaja pamiať! Žijúcim mŕtvym v našej rodnej zemi.“ Na pravom podstavci je ten istý text napísaný v jazyku ruskom. Schodisko je lemované bočnými podstavcami s kovovými vencami a po kamenných schodoch vedie návštevníka na plateau celého areálu.
Po oboch stranách schodiska k pamätníku je 1415 hrobov v 10 radoch, ktoré tvoria vlastný vojenský cintorín. Hroby 1 - 45 zostali voľné. Záhlavia hrobových miest s menami padlých sú zo sivého grafitu. Pôvodný počet pochovaných 1361 príslušníkov 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR sa dodatočne zvýšil o hroby 6 partizánov z Palúdzky a hrob pplk. in memoriam Ludvíka Engla, veliteľa 3. pešieho práporu 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý padol pri Važci 29.1.1945. V roku 1985 tu bol pochovaný bývalý minister obrany ČSSR arm. gen. Martin Dzúr. Dnes tu teda spočíva 1369 bojovníkov za našu slobodu.
Samotný pamätník tvorí plateau, odkiaľ sa do výšky dvíha 15 metrov vysoký pylón vyrobený zo spišského travertínu. K terénu je upevnený štyrmi nárožnými soklami s tepanými vázami pre grécky oheň. Driek pylónu má čistú geometrickú podobu, ktorá sa končí kovovým hrotom, na vrchole ktorého je päťramenná hviezda. Od roku 1959 sú v spodnej časti pylónu, umiestnené reliéfy „Uctenie zástavy“ a „Pomoc ranenému“ od akademického sochára Miroslava Ksandra. Od akademického sochára Alfonza Gromu sú reliéfy: „Kladenie venca“ a „Výjav nad hrobom“.