Pamätník holokaustu

Dielo slovensko-židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského (1891 – 1961) odhalili v roku 1947. Pamätník holokaustu postavili pred bývalou synagógou status quo ante v Trnave. Pamätník je dôležitým medzníkom architektonickej tvorby tohto druhu na Slovensku. Počas komunistického režimu bol holokaust na okraji záujmu. Oficiálna línia sa sústredila na hrdinstvo sovietskych osloboditeľov a partizánov v Slovenskom národnom povstaní a glorifikovala sa na vedúcu úlohu komunistického odboja. Spomienka na holokaust bola vymazaná z pamäti verejnosti, pamätníky zriaďovali židovské obce vo svojich komunitných priestoroch a cintorínoch v rámci interných spomienkových osláv. Trnavský pamätník holokaustu predstavuje malú výnimku z tohto trendu – stojí pred synagógou a je dobre viditeľný aj z ulice. Z architektonického hľadiska predstavuje zaujímavú koncepciu – okolo kenotafu- symbolického hrobu z čierneho mramoru stoja tri piliere prevzaté zo symboliky slobodomurárov (architekt bol pred vojnou členom bratislavskej lóže). Roky 1942 – 1945 ohraničujú obdobie, kedy z fašistickej Slovenskej republiky odchádzali transporty do nacistických vyhladzovacích táborov.

V 90-tych rokoch bol pamätník kompletne reštaurovaný a prešiel menšími úpravami. Oproti pôvodnému pamätníku je čierny kenotaf vyšší, zmenil sa aj font nápisu "Našim umučeným 1942-1945".