Brána slobody

Pamätník bol slávnostne odhalený 17. novembra 2005, teda v Deň boja za slobodu a demokraciu. Pripomína tragické osudy ľudí v období socialistického Československa a je venovaný pamiatke 400 žien a mužov, ktorí sa v rokoch 1945 – 1989 pokúsili o útek do Rakúska cez železnú oponu, ako aj ďalším prenasledovaným osobám.

Brána slobody je dielom slovenského sochára Petra Meszároša. Stvárnil ju ako jednoduchú bielu bránu z troch kvádrov umiestnenú na dláždenom priestranstve. Na kvádroch sa nachádzajú napodobeniny stôp po streľbe a vo vnútri brány je ohnutá oceľová väzenská mreža pripomínajúca kríž. Výstavbu pamätníka iniciovali Ústav pamäti národa a Konfederácia politických väzňov Slovenska.

Nápis na pamätníku:

 „Komunistický režim postrieľal, mínami a elektrickým prúdom zabil a iným spôsobom zavraždil pri pokuse o útek cez „železnú oponu“ na československých hraniciach v rokoch 1946-1989,“ a nasleduje štyristo mien.

Zmyslom železnej opony bolo zabrániť voľnému pohybu obyvateľov najmä z obavy pred emigráciou. Do roku 1965 bolo v plote vysoké napätie. V pohraničnom pásme boli vysídlené celé dediny. Pád Železnej opony začal v lete 1989 v Maďarsku - v júni vypli elektrické napätie, prestrihli plot a umožnili východným Nemcom emigrovať cez Rakúsko do Západného Nemecka.

Naľavo od pamätníka, v jeho bezprostrednej blízkosti, je umiestnený pomník Antona Srholca. Anton Srholec bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, politický väzeň a významná osobnosť boja proti komunistickému režimu. Po roku 1989 sa venoval pomoci ľuďom bez domova a podieľal sa aj na založení Konfederácie politických väzňov.